Súboj s časom

Autor: František Bartek | 15.4.2013 o 7:36 | (upravené 15.4.2013 o 8:17) Karma článku: 4,31 | Prečítané:  172x

A zase tu máme jeden z mojich blogov, dnešný názov súboj s časom hovorí o filme, ktorý som mal včera možnosť vidieť s názvom ,,Boj s časom". Neviem možno niektorí ho videli, iní zase nie, no je to film na základe skutočného príbehu, ktorý hovorí o problémoch matky a dcéry (niektorí sa možno spýtajú, veď kto nemá problémy), no v tomto príbehu, skutočnom príbehu nejde, len o bežné problémy medzi matkami a dcérami. Ide o problémy, ktoré sa nestávajú tak často, sú smutné až zraniteľné. Ide o problémy s názvom rakovina. Áno obe postavy v tomto príbehu majú rakovinu, dcéra sa matke odcudzila, nenávidí svet, nenávidí svoje okolie, prostre nenávidí nič. Svet okolo nás je tak pretechnizovaný, taký moderný, že keď nás postretne niečo podobné ako postretlo niečo s názvom rakovina nás tak tiež niekedy máme strach, máme v srdciach nenávisť a hlavne otázky. Prečo? Čo som komu urobil/la? Prečo práve ja, alebo niekto z mojich milovaných? Na tie otázky nikto nevie nájsť odpovede.

Život nám prináša toho toľko veľa do naších ,,ciest", že niekedy máme pocit, že nevieme čo skôr treba urobiť. Spoločnosť si vyžaduje od mladých alebo aj od tých starších, aby mali vzdelanie, aby sa celý život vzdelávali. Matky a otcovia musia pracovať  a to nie len v jednej práci niekedy aj dvoch či troch. A potom nastáva ten čas, kedy si všetko uvedomíme, že nie všetko sú peniaze, práca, kariéra a pod. Všetko v našom živote je zdravie či už to naše alebo ako som spomínal našich milovaných.

Koľko krát sa aj Vám stalo, že ste mali na pláne zavolať mame, otcovi alebo starým rodičom, no Vaše pracovné alebo študijné povinnosti, Vám to niekedy nedovolili? Asi mnoho krát. Vtom momente si človek povie, veď nevadí, zavolám neskôr, zajtra, o týždeň. No ovšem chyby tohto typu si uvedomíme, až potom, keď by sme aj chceli zavolať niekomum, kto nám chýba, no tú možnosť už nemáme. Nie preto, že by sa na nás hnevali, alebo že nechcú snami volať, ale proste už nikdy nezdvihnú telefón, pretože už tu medzi nami nie sú.

V takejto chvíli, keď človek pociťuje beznádej, bolesť, smútok, práve vtedy tí ľudia, ktorím sme zvykli sem tam zavolať, už len aby nás potešili, virtuálne pohľadili na tvári a povedali ,,Ľúbim ťa", práve vtedy si uvedomíme, že sme robili chyby. Chyby, ktoré sa týkali pre nás prvoradými - práca, kariéra, škola. Áno aj tieto faktory dnešnej spoločnosti sú potrebné, no ale čo z toho nám vráti stratený čas s našími milovanými, alebo nebodaj našich milovaných?  NIČ Z TOHO NÁM TO NEVRáTI.

 

Aj ja som prežil jednu z tých situácií, kedy som si povedal, načo som šiel študovať? Načo som šiel preč z domu, mohol som byť s ňou, s mojou milovanou starkou, ktorá ma vždy podporila, pomohla mi keď bolo treba a hlavne mi dávala LÁSKU. Prišiel ten deň, kedy odišla a ja som nie, že musel, ale som chcel byť oporou pre maminu, pre rodinu a všetok ten hnev, nezodpovedané otázky a bolesť som dusil v sebe. A a aj po čase sa objavujú v mojej hlave nezodpovedané oatázky a hlavne výčitky svedomia, že som jej nemohol pomôcť dostatočne ako som jej slúbil.

 

Súboj s časom, je boj, ktorý musí každý z nás absolvovať, ktorý nie je niekedy taký ľahký a ktorý dokonca niekedy aj bolí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?